Rod Kudlík - Lieszkovszky
Rod Lieskovských je šľachtickým rodom z Trenčianskej stolice s existenciou už za kráľa Ľudovíta I (I. Lajos), ba dokonca skôr a to za Karola I Róberta z Anjou (Robert Károly), o čom svedčí dokazovací dekrét vlastníckeho práva majetku Lieskov vyhotovený kráľovským miestodržiteľom Mikulášom de Gara (Gara Miklós) na predloženie (žiadosť) Vavrínca syna Mikuláša z Lieskova v roku 1381 (feria sexta prox. ante festum S. Jacobi apostoli) zo zhromaždenia šľachticov Trenčianskej a Nitrianskej stolice.
Prostredníctvom Štefana Radetiusa (Radetius István) vtedajšieho jágerského biskupa a hlavného župana v Bratislave, bola rodu Lieskovských dňa 25. marca 1579 v Bratislave udelená potvrdzujúca donácia na majetkové práva nimi užívaných a vlastnených majetkov
Pretože pôvodný rod Lieskovských z Lieskova bol v tejto dobe po mužskej línii už značne rozšírený, začali používať prímená a vznikli jednotlivé vetvy rodu. V súpise šľachty z roku 1593 sa už v Hornom Lieskove uvádzajú Hoziak, Kozík, Belanský (Belánszky) , Pohánka, Miklošoviech (Miklosich) , Hlobík (Hlobák) a Kudlík. Vetva Hoziak vymrela po meči ešte v prvej polovici 17. storočia. Szabó a Špánik (Spánich) sú známi až v 18. storočí.
